Výchova
Výchova dieťaťa s poruchou autistického spektra má rovnaký cieľ, ako výchova bežného dieťaťa - je ním príprava jedinca na samostatný život. Autistické deti sú však špecifické a výnimočné, takže na ne väčšinou bežné výchovné postupy neplatia. Práve kvôli rozmanitosti symptómov autizmu je tiež veľmi komplikované vytvoriť všeobecný návod správnej výchovy dieťaťa s touto diagnózou.
Základom výchovy autistického dieťaťa je POCHOPENIE, TRPEZLIVOSŤ a EMPATIA.
Metodologické odporúčania pre všetky typy porúch autistického spektra
INDIVIDUÁLNY PLÁN
Rozvoj dieťaťa nutne podriaďujeme tomu, akú dosahuje úroveň sociálnej adaptácie, komunikácie či kognitívnych schopností.
PRISPÔSOBENIE PROSTREDIA
Vytvorenie bezpečného prostredia, v ktorom sa dieťa čo najľahšie zorientuje. Vymedzenie jednotlivých zón, určených na špecifické činnosti.
PRESNÝ ČASOVÝ HARMONOGRAM
Vytvorenie presného denného režimu na základe individuálnych potrieb a schopností dieťaťa, ktorý bude schopné pochopiť a nasledovať (napríklad pomocou kresieb a pod.)
INDIVIDUÁLNY MOTIVAČNÝ SYSTÉM
Zvláštnosti a špecifiká psychického stavu dieťaťa predurčia vytvorenie individuálneho motivačného plánu dieťaťa.
ZROZUMITEĽNÝ KOMUNIKAČNÝ SYSTÉM
Kadžá komunikácia smerujúca k dieťaťu sa musí prispôsobiť jeho mentálnemu veku, úrovni chápania, rečovým a jazykovým schopnostiam.
UČENIE POMOCOU SKUTOČNOSTI
Keďže deti majú často poškodené symbolické myslenie, je lepšie jeho schopnosti rozvíjať na základe používania skutočných vecí a v skutočných situáciách.
Ako a čo učiť autistické dieťa
Odlišnosť detí s poruchami autistického spektra neznamená, že treba rezignovať na jeho vývoj a výchovu. Prvým cieľom by mala byť spomínaná výchova k samostatnosti. Rovnocenným cieľom, ktorý však výrazne závisí od druhu poruchy autistického spektra a miery postihnutia, by malo byť rozvíjať intelektuálne a fyzické schopnosti v čo najväčšej možnej miere. Oba tieto ciele spolu samozrejme súvisia a nemôžu fungovať samostatne. Rozvoj komunikačných zručností súvisí s každým ďalším krokom a naopak, výchova k samostatnosti zasa implikuje rast sociálnych zručností.
Vo všetkých oblastiach rozvoja autistického dieťaťa platí, že by mali byť koordinované odborníkom a mala by na nich spolupracovať rodina, odborníci aj inštitúcie (škôlka, škola...).
Výchova k samostatnosti:
- Udržiavanie čistoty
- Samostatné stravovanie
- Samostatné obliekanie
- Osobná hygiena
- Jednoduché domáce práce
Rozvoj intelektuálnych a fyzických schopností
- Komunikačné zručnosti
- Sociálne zručnosti
- Pohybové zručnosti
Komunikačné zručnosti
Deti s autizmom v predškolskom veku tvoria z hľadiska chápania komunikácie a jej používania nesmierne heterogénnu skupinu, ktorá nemá veľa spoločných menovateľov. Ich problémy sú veľmi rozdielne, platí však, že väčšina autistických detí za bežnými v komunikácii zaostáva.
Časté charakteristické črty komunikácie detí s autizmom
- väčšina detí v predškolskom veku nerozpráva
- porozumenie reči zaostáva za hovorením
- všetko počuté chápu doslovne
- chápu lepšie konkrétne informácie ako všeobecné
Postup pri práci s autistickým dieťaťom
1. ANALÝZA SPÔSOBU A ÚROVNE KOMUNIKÁCIE
Každé dieťa má inú úroveň a spôsob komunikácie. Škála môže byť široká - od úplnej uzavretosti až po relatívne dobre komunikujúce dieťa. Sústrediť sa treba okrem verbálneho prejavu aj na gestá, mimiku a celkové správanie dieťaťa.
2. VÝBER VHODNÝCH NÁSTROJOV KOMUNIKÁCIE
V prvom kroku je dôležité vybrať ten, ktorý je preňho najprirodzenejší. V ďalších krokoch sa cez primárny nástroj budeme snažiť dopracovať k používaniu celej škály ostatných - predmety, obrazy, znaky, hudba a reč.
3. KONTINUÁLNE ROZŠIROVANIE SLOVNEJ ZÁSOBY
Trpezlivo rozvíjame slovnú zásobu, rovnako ako u bežných detí. Pomáha, ak sa ju po nejakom čase pokúsime zmerať, aby sme vedeli porovnať pokroky, ktoré dieťa robí. Nezabúdame na doslovné chápanie a berieme do úvahy, že chápanie a používanie slov závisí často od kontextu.
Sociálne zručnosti
Táto oblasť býva u detí s autizmom poznačená najväčšími problémami. Prvoradým cieľom je vybudovať sociálne správanie, ktoré umožní začlenenie do kolektívu v čo možno najvyššej miere. Autistické deti sa napríklad často nevedia hrať. Autizmus im bráni si osvojovať sociálne zručnosti spontánne - treba ich to naučiť. Tento proces sa mal odohrávať v špecializovaných materských školách pod dohľadom odborníkov.
Základné sociálne schopnosti:
- spoznanie a prijatie prítomnosti iných osôb
- prijatie pomoci pedagóga
- osvojenie si základných pravidiel a zvykov života skupiny
- osvojenie si základných pravidiel správania
- rozvoj schopnosti napodobňovať
Vnímanie samého seba:
- naučenie sa osobných údajov
- výučba vlastných vonkajších vlastností
- oddelenie seba samého od iných osôb (napr. spoznanie sa v zrkadle)
- výučba k základnému podeleniu sa so zážitkami
- vymenovanie obvyklých, často vykonávaných činností dieťaťom
Nadväzovanie kontaktov, ich udržiavanie:
- rozvoj chápania metakomunikácie (gestá, mimika) a jej používania
- spoznanie známych osôb, naučenie sa ich mien
- naučenie sa jednoduchých sociálnych rutín (napr. pozdrav, požiadanie o pomoc)
- výučba pravidiel výmeny informácií, iniciovanie komunikačnej interakcie, jej udržanie a ukončenie
- dodržiavanie pravidiel správania v jednoduchých sociálnych situáciách v rámci MŠ
- základná kooperácia s dospelým a s dieťaťom
Pohybové zručnosti
Pri popise správania dieťaťa s autizmom sa často vyskytujú charakteristiky spojené s pohybom (stereotypné, opakujúce sa pohyby, napr. húpanie sa, bezcieľne pobehovanie, skákanie, hádzanie, hyperaktivita a pod.) Tieto typy pohybov však nie sú problémami vývinu. Súvisia so sociálnym a komunikačným poškodením, typickým pre autizmus. Rozvoj pohybových zručností pomáha deťom k lepšej orientácii v priestore a má veľký vplyv aj na uvedomenie si vlastného tela. Samozrejme, sú aj deti s autizmom, ktorých pohybový vývin zodpovedá úrovni ich veku, alebo sú dokonca v určitých pohyboch šikovnejšie ako ich vrstovníci (napr. lezenie).
Rozvoj pohybových zručností:
- "dobehnutie" oneskorených pohybových funkcií
- zlepšenie nezrelého spracovávania senzomotorických informácií
- cvičenie schopnosti koordinácie
Začlenenie autismu do spoločnosti
Pri výchove a vzdelávaní autistického dieťaťa sledujú jeho rodičia rovnaký cieľ, ako rodičia bežného dieťaťa. Chcú, aby z dieťaťa vyrástol do čo najväčšej miery samostatný jedinec, ktorý bude schopný sebarealizácie. Začlenenie autistu do spoločnosti je hlavným cieľom združenia SPOSA.
Rodičia autistických detí sa obvykle pýtajú:
- Bude moje dieťa samostnané?
- Nájde si kamarátov?
- Bude môcť robiť, čo ho baví?
- Bude šťastné?
Na tieto otázky vám nikto nedá odpoveď vopred. Príbehy úspešných autistov z celého sveta však majú jeden spoločný znak - ich blízki to s nimi nevzdali a zabezpečili im dobré prostredie pre rozvoj a vzdelanie. Vieme teda s istotou povedať len jedno - áno, autisti môžu dosiahnuť veľkú mieru samostatnosti, spoločenského života a šťastia, ak im to umožní rodinné zázemie a spoločnosť.
Na to, aby sa to podarilo, potrebujeme dosiahnuť niekoľko cieľov:
ŠKOLY
ktoré autistov budú v čo najväčšej možnej miere vzdelávať .
KOORDINOVANÝ PRÍSTUP ŠTÁTU
ktorý umožní čo najväčšiu možnú integráciu do spoločnosti
ZAMESTNAŤ AUTISTOV
ktorí sú spôsobilí na výkon práce
SOCIÁLNE CENTRÁ
ktoré umožnia samostatné asistované fungovanie autistov podľa vzorov zo sveta
Ak sa nám podarí tieto ciele dosiahnuť, pravdepodobnosť úspešného začlenenia autistov do spoločnosti sa výrazne zvýši.