Príznaky a diagnostika

Poruchy autistického spektra sú veľmi špecifické najmä tým, že je často veľmi náročné nájsť hranicu medzi takzvanou normálnosťou a abnormalitou. Niektoré abnormality môžu byť zamenené za povahovú črtu, často sa tiež pri deťoch hovorí o rozmaznanosti či neposlušnosti. Hranica je síce tenká, no skúsený odborník ju vie nájsť.

AUTIZMUS U DETÍ

Pri včasnej diagnostike u detí je určenie diagnózy je ešte o niečo ťažšie. Kedy treba spozornieť?

dieťa sa nedokáže pri kojení prisať na prsník
je nápadne pokojné, alebo naopak, má často záchvaty neutíšiteľného plaču
prejavuje nechuť k fyzickému kontaktu
nejaví záujem o blízkych, nápadne inklinuje k cudzej osobe
atypický rečový vývin, dieťa buď nedžavoce, alebo džavoce neobvykle
neukazuje na predmety
nemáva na pozdrav
rodičia a najbližší majú pocit, že dieťa je divné a zvláštne

pri interakcii neudržuje očný kontakt
neprejavuje záujem o fyzický kontakt
prejavuje intenzívny odpor pri prebaľovaní, česaní
nevyužíva metakomunikáciu (gestá, mimika)
opakuje tie isté slová na všetko
nesnaží sa o interakciu s rodičom pri hre
dokážu ho intenzívne zaujať určité predmety, svetlo, tiene, vzory, mechanicky sa pohybujúce veci (dvere, vypínače a podobne)

Podľa schopnosti adaptability a sociálnej interakcie rozdeľujeme typy autizmu na:

VYSOKOFUNKČNÝ AUTIZMUS

dobrá adaptabilita a vysoká miera socializácie. Do tejto skupiny patria autisti s rozsiahlejšími kognitívnymi schopnosťami (niekedy až nadpriemernými).

STREDNEFUNKČNÝ AUTIZMUS

znížená miera adaptability aj socializácie

NÍZKOFUNKČNÝ AUTIZMUS

výrazne znížená schopnosť adaptácie a len veľmi obmedzená schopnosť socializácie s veľkou mierou podpory