Príznaky a diagnostika
Poruchy autistického spektra sú veľmi špecifické najmä tým, že je často veľmi náročné nájsť hranicu medzi takzvanou normálnosťou a abnormalitou. Niektoré abnormality môžu byť zamenené za povahovú črtu, často sa tiež pri deťoch hovorí o rozmaznanosti či neposlušnosti. Hranica je síce tenká, no skúsený odborník ju vie nájsť.
AUTIZMUS U DETÍ
Pri včasnej diagnostike u detí je určenie diagnózy je ešte o niečo ťažšie. Kedy treba spozornieť?
- dieťa sa nedokáže pri kojení prisať na prsník
- je nápadne pokojné, alebo naopak, má často záchvaty neutíšiteľného plaču
- prejavuje nechuť k fyzickému kontaktu
- nejaví záujem o blízkych, nápadne inklinuje k cudzej osobe
- atypický rečový vývin, dieťa buď nedžavoce, alebo džavoce neobvykle
- neukazuje na predmety
- nemáva na pozdrav
- rodičia a najbližší majú pocit, že dieťa je divné a zvláštne
- pri interakcii neudržuje očný kontakt
- neprejavuje záujem o fyzický kontakt
- prejavuje intenzívny odpor pri prebaľovaní, česaní
- nevyužíva metakomunikáciu (gestá, mimika)
- opakuje tie isté slová na všetko
- nesnaží sa o interakciu s rodičom pri hre
- dokážu ho intenzívne zaujať určité predmety, svetlo, tiene, vzory, mechanicky sa pohybujúce veci (dvere, vypínače a podobne)
Podľa schopnosti adaptability a sociálnej interakcie rozdeľujeme typy autizmu na:
VYSOKOFUNKČNÝ AUTIZMUS
dobrá adaptabilita a vysoká miera socializácie. Do tejto skupiny patria autisti s rozsiahlejšími kognitívnymi schopnosťami (niekedy až nadpriemernými).
STREDNEFUNKČNÝ AUTIZMUS
znížená miera adaptability aj socializácie
NÍZKOFUNKČNÝ AUTIZMUS
výrazne znížená schopnosť adaptácie a len veľmi obmedzená schopnosť socializácie s veľkou mierou podpory